Život Prešova
online
online
Pred 150 rokmi podpísali dohovor o poštárskej jednote
09.10.2024 Celý región
Bern/Tokio/Bratislava
9. októbra (TASR) - Svetová poštová únie (SPÚ) si 9. októbra pripomína
základné hodnoty poštovníctva a jeho úlohu v každodennom živote v rámci
Svetového dňa pošty. Slovenská pošta ako člen únie patrí k najväčším
zamestnávateľom v krajine.
Svetový deň pošty vyhlásili v Tokiu v roku 1969 na pripomienku založenia SPÚ. Pred 150 rokmi, 9. októbra 1874, predstavitelia z 22 krajín podpísali Dohovor o obecnej jednote poštárskej, čím vznikla Všeobecná poštová únia, ktorú v roku 1878 premenovali na SPÚ. V Berne predtým založili Generálnu poštovú úniu, ktorú v roku 1878 premenovali na dnešnú Svetovú poštovú úniu.
Je to druhá najstaršia medzinárodná organizácia na svete, ktorá v súčasnosti združuje 192 členských krajín, zjednocuje podmienky poštovej prepravy a má ambíciu zabezpečovať rozvoj pôšt po celom svete. Slovensko sa jej členom stalo 18. marca 1993. Bývalé Československo bolo členským štátom SPÚ od roku 1920. Slovenská pošta vznikla 1 januára 1993, od 1. marca 1996 má sídlo v Banskej Bystrici. Tento deň využívajú pošty združené v únii aj na vydanie nových či pamätných známok. Využíva sa aj na osobitné akcie, akými sú napríklad deň otvorených dverí na poštovom úrade, v strediskách triedenia listov, poštových múzeách.
Prvý známy poštový dokument, nájdený v Egypte, pochádza z roku 255 pred Kristom. Ale ešte predtým existovali poštové služby takmer na každom kontinente vo forme poslov slúžiacich kráľom a cisárom. Postupom času náboženské rády a univerzity pridali svoje vlastné systémy doručovania správ na výmenu správ a informácií. Reléové stanice boli zriadené pozdĺž trás poslov, aby urýchlili doručovanie na veľké vzdialenosti. Nakoniec súkromným osobám dovolili používať poslov na vzájomnú komunikáciu.
V priebehu 17. a 18. storočia sa výmena pošty medzi krajinami vo veľkej miere riadila bilaterálnymi poštovými dohodami. V 19. storočí sa však sieť bilaterálnych dohôd stala takou komplexnou, že začala brzdiť rýchlo sa rozvíjajúce obchodné a komerčné sektory. V medzinárodných poštových službách bol potrebný poriadok a zjednodušenie.
Proces odštartovali národné poštové reformy. Najpozoruhodnejšia reforma sa udiala v Anglicku v roku 1840, keď Rowland Hill zaviedol systém, podľa ktorého sa poštovné za listy muselo platiť vopred. Okrem toho sa za všetky listy určitej hmotnosti vo vnútroštátnom styku účtovali jednotné sadzby bez ohľadu na prejdenú vzdialenosť. Sir Hill sa zaslúžil aj o uvedenie prvej poštovej známky na svete.
V roku 1863 zvolal generálny poštmajster Spojených štátov Montgomery Blair konferenciu v Paríži. Delegáti z 15 európskych a amerických krajín sa stretli a podarilo sa im stanoviť niekoľko všeobecných zásad pre vzájomné dohody. Rozsah ich rozhodnutí bol však obmedzený a nemohli sa dohodnúť na medzinárodnej poštovej dohode.
Táto úloha bola zverená Heinrichovi von Stephanovi, vysokému poštovému úradníkovi zo Severonemeckej konfederácie. Vypracoval plán medzinárodnej poštovej únie a na jeho návrh zvolala švajčiarska vláda 15. septembra 1874 do Bernu prelomovú medzinárodnú konferenciu.
Svetový deň pošty vyhlásili v Tokiu v roku 1969 na pripomienku založenia SPÚ. Pred 150 rokmi, 9. októbra 1874, predstavitelia z 22 krajín podpísali Dohovor o obecnej jednote poštárskej, čím vznikla Všeobecná poštová únia, ktorú v roku 1878 premenovali na SPÚ. V Berne predtým založili Generálnu poštovú úniu, ktorú v roku 1878 premenovali na dnešnú Svetovú poštovú úniu.
Je to druhá najstaršia medzinárodná organizácia na svete, ktorá v súčasnosti združuje 192 členských krajín, zjednocuje podmienky poštovej prepravy a má ambíciu zabezpečovať rozvoj pôšt po celom svete. Slovensko sa jej členom stalo 18. marca 1993. Bývalé Československo bolo členským štátom SPÚ od roku 1920. Slovenská pošta vznikla 1 januára 1993, od 1. marca 1996 má sídlo v Banskej Bystrici. Tento deň využívajú pošty združené v únii aj na vydanie nových či pamätných známok. Využíva sa aj na osobitné akcie, akými sú napríklad deň otvorených dverí na poštovom úrade, v strediskách triedenia listov, poštových múzeách.
Prvý známy poštový dokument, nájdený v Egypte, pochádza z roku 255 pred Kristom. Ale ešte predtým existovali poštové služby takmer na každom kontinente vo forme poslov slúžiacich kráľom a cisárom. Postupom času náboženské rády a univerzity pridali svoje vlastné systémy doručovania správ na výmenu správ a informácií. Reléové stanice boli zriadené pozdĺž trás poslov, aby urýchlili doručovanie na veľké vzdialenosti. Nakoniec súkromným osobám dovolili používať poslov na vzájomnú komunikáciu.
V priebehu 17. a 18. storočia sa výmena pošty medzi krajinami vo veľkej miere riadila bilaterálnymi poštovými dohodami. V 19. storočí sa však sieť bilaterálnych dohôd stala takou komplexnou, že začala brzdiť rýchlo sa rozvíjajúce obchodné a komerčné sektory. V medzinárodných poštových službách bol potrebný poriadok a zjednodušenie.
Proces odštartovali národné poštové reformy. Najpozoruhodnejšia reforma sa udiala v Anglicku v roku 1840, keď Rowland Hill zaviedol systém, podľa ktorého sa poštovné za listy muselo platiť vopred. Okrem toho sa za všetky listy určitej hmotnosti vo vnútroštátnom styku účtovali jednotné sadzby bez ohľadu na prejdenú vzdialenosť. Sir Hill sa zaslúžil aj o uvedenie prvej poštovej známky na svete.
V roku 1863 zvolal generálny poštmajster Spojených štátov Montgomery Blair konferenciu v Paríži. Delegáti z 15 európskych a amerických krajín sa stretli a podarilo sa im stanoviť niekoľko všeobecných zásad pre vzájomné dohody. Rozsah ich rozhodnutí bol však obmedzený a nemohli sa dohodnúť na medzinárodnej poštovej dohode.
Táto úloha bola zverená Heinrichovi von Stephanovi, vysokému poštovému úradníkovi zo Severonemeckej konfederácie. Vypracoval plán medzinárodnej poštovej únie a na jeho návrh zvolala švajčiarska vláda 15. septembra 1874 do Bernu prelomovú medzinárodnú konferenciu.
www.ZIVOTPO.sk
